Raz ráno sa jedno dievča prechádzalo po prírode, volalo sa Zorka. Zrazu zbadalo krásnu srnku a rozbehlo sa za ňou. Srnka len tak stála a Zorku si nevšímala. Keď Zorka pribehla k srnke, pohladila ju po chrbte. Srnka sa na Zorku pozrela a zablislo sa jej v očiach. Zorka sa zľakla a tak sa trošku vzdialila. Srnka sa ešte raz na ňu pozrela a pomykala hlavou ako keby mala ísť za s ňou. Zorka neváhala a rozbehla sa za srnkou. Bežali už veľmi dlho, keď srnka zrazu zastala. Zorka bola taká rozbehnutá, že spadla na zem. Pozrela na tam, kde sa srnka pozerala tiež a zbadala niečo, čo nikdy pred tým nevidela. Pred nimi stál obrovský dom, no dalo sa povedať, že to bol palác. Srnka prišla k vchodu. Zorka bola trošku zaskočená, ale aj tak išla za srnkou, ktorá je stále volala. Vstúpili do nádherného paláca. Otvorili prvé zlaté dvere, za nimi nasledovali ďalšie a ďalšie, až sa dostali do veľkej Zrkadlovej siene. Pred nimi stáli dve dámy. Prvá mala na sebe nádherné červené šaty, dlhé kučeravé, ryšavé vlasy a na chrbte mala malé ligotavé krídelká. Druhá dáma mala na sebe oblečené dlhé čierne šaty, snehobiele vlasy a na chrbte mala veľké ťažké krídla. ,,Zorka, Zorka! “ozvala sa dáma v červených šatách . ,,Ja som víla Amádea ,som z krajiny kde sú víly múdre ,krásne , vzdelané a pracovité. Ale u nás musíš plniť aj niaké povinnosti . Napríklad víly sa u nás musia vzdelávať a musia si navzájom pomáhať. “ Potom sa ozvala druhá víla: ,,Zorka ja som víla Ervína . V našej krajine nemusíš robiť nič ,iba sa hrať a nemusíš sa vôbec nič učiť. Je to u nás skvelé.” ,, Tak, Zorka, kam chceš ísť?“ opýtala sa znovu Ervína. Zorka sa nevedela rozhodnúť. Amádea bola síce krajšia ako Ervína, ale Ervína predsa len hovorila o jednoduchšej krajine bez pravidiel. Nakoniec sa rozhodla a povedala:,, Ja idem k Ervíne.“ Amádea zosmutnela a letela preč.,, Poď už, kde tak dlho trčíš?“ povedala Ervína s posmechom. ,, Už idem Ervína, už idem.“ Keď prišli namiesto, Zorka sa zamračila:,, Prečo sa mračíš? Čo sa ti nepáči?“ opýtala sa Ervína. ,, Povedala si, že tu bude krásne a je to tu naozaj hnusné!“ odvrkla jej Zorka, ,, povedala či nepovedala si tu a hotovo a poď spať, zajtra máš veľa práce,“ a odviedla ju do hnusnej, špinavej komnaty. Hneď ako Ervína buchla dvermi, Zorka sa rozplakala, v plači ju však prerušil malý červený motýlik. Zorka sa na motýľa pozrela a opýtala sa ho:,, Čo tu ty robíš v takejto škaredej krajine?“ a vzápätí zažila Zorka ešte väčšie prekvapenie. Motýľ sa premenil na krásnu vílu. ,, Amádea, Amádea, si to ty?“ vykríkla Zorka. ,, Som to ja, Zorka , ale nekrič tak, mohla by ťa počuť Ervína.“ Amádea premenila Zorku na krásnu vílu a potom spolu odleteli do krajiny dobra a lásky. A čo sa stalo s Ervínou? Tá sa tak nahnevala, že celú svoju krajinu zaplavila smolou. Od tej chvíle bola Zorka šťastná v krajine dobra a lásky.